Soľ mala v ľudských kultúrach vždy osobitné postavenie. Už v praveku existovali soľné cesty. Svoje pomenovanie získali podľa toho, že sa po týchto cestách soľ prepravovala do oblastí s nedostatkom soli, kde sa predávala za vysoké ceny. Prakticky vo všetkých civilizáciách staroveku možno nájsť stopy po získavaní soli. Dôkazov je dostatok. Už Babylončania a Sumeri používali soľ ako konzervačný prostriedok. V minulosti totiž nebolo veľa možností, ako potraviny uchovávať dlhšie čerstvé. Soľ tak získala mimoriadne dôležitú úlohu ako obchodný tovar, čo vyhnalo jej cenu nahor.

Obchod so soľou priniesol mnohým mestám veľké bohatstvo. Odtiaľ pochádza označenie "biele zlato". Ďalším príkladom je pojem "salár". Rimania čiastočne používali soľ na vyplácanie legionárov. Salár teda znamená dostať mzdu vyplatenú vo forme soli.

Soľ si v strednej Európe zachovala svoju obrovskú hodnotu až do 19. storočia. Táto hodnota však už nevyplývala z náročnej výroby, ale z prepravy a obchodu. Keď bola cena príliš vysoká, dochádzalo dokonca k povstaniam. Keď sa v roku 1648 v Ruskej ríši zaviedla daň zo soli a jej cena sa strojnásobila, vypukli nepokoje, ktoré vošli do dejín ako "Soľné povstanie v Moskve". Už to samo osebe dokazuje, aký význam mala táto vzácna surovina.

Soľ je nevyhnutná pre život. Zabezpečuje zadržiavanie tekutín v tele, a tým významne prispieva k optimálnemu priebehu všetkých metabolických procesov. Z tohto dôvodu sa soľ už pred niekoľkými tisíckami rokov používala na liečebné účely. Už Hippokrates v staroveku opisoval liečivé účinky morskej vody. Ešte v stredoveku sa liečivá na báze soli považovali za zázračné prostriedky. Z týchto praktík pochádza aj príslovie "sypať soľ do otvorených rán". Soľ sa skutočne sypala do otvorených rán, aby sa zabránilo zápalom, čo bolo, samozrejme, veľmi bolestivé.

V závislosti od spôsobu získavania soli rozlišujeme rôzne druhy soli. Morská soľ sa získava v takzvaných soľných záhradách. Ide o plytké nádrže, do ktorých sa privádza morská voda. Na slnku sa voda odparuje a zostáva po nej biele zlato. Morská soľ pokrýva približne 20 percent celosvetovej spotreby. Zvyšok takmer výhradne pokrýva kamenná soľ. Tá sa ťaží pod zemou v soľných ložiskách. Kamenná soľ pozostáva okrem malého množstva prímesí z minerálu halit (chlorid sodný).

Keďže neexistuje úplne čistá soľ, môžu sa objaviť zafarbenia, ktoré závisia od ďalších obsiahnutých látok. Červená kuchynská soľ je napríklad "znečistená" oxidom železa. Čím je soľ jemnejšia, tým výraznejšie vnímame jej chuť a tým ľahšie sa rozpúšťa v tekutinách.

V oblasti ochutených solí existuje široká škála druhov a variácií, pričom fantázii sa takmer nekladú žiadne hranice. Pri ochutených soliach všetky zložky navzájom profitujú. Koreniny a bylinky dodávajú soli dodatočnú chuť, zatiaľ čo soľ pôsobí na koreniny stabilizujúco.